Bilancovanie

Snažím sa nenechať sa definovať statusom  "bývalý onkopacient", ani sa donekonečna vracať do minulosti, ale napriek tomu sa občas bilancovaniu nevyhnem. Človek ide ďalej, ale niektoré veci v hlave doznievajú dlhšie. A až s odstupom času si na ne vieme vytvoriť náhľad.

Premýšľam nad tým, čo bolo, čo mi to vzalo – a čo mi to (možno) dalo.

To je inak fráza, ktorú médiá milujú: "Čo vám rakovina vzala a čo vám dala?"

No, podľa mňa samotná rakovina ľuďom nerozdáva zhola nič. Rakovina neprichádza s lákavou ponukou výmeny - aha, vezmem ti toto, ale dám ti tamto.

Ona len vezme. Zdravie a dobrý spánok.

To, čo v sebe ľudia počas choroby objavia, tam už dávno bolo. Len o tom nevedeli. 

Možno si to nevšímali,

možno to nepotrebovali, 

možno nemali dôvod to použiť.

A tak, keď sa hovorí o tom, ako rakovina dáva silu a bojovnosť, ja si myslím, že skôr vytiahne na povrch to, čo v nás bolo celý čas. 

Možno je to práve tá sila.

Možno je to asertivita. 

Možno nový pohľad na priority.

Ale to všetko tam bolo aj predtým. Len teraz to vidíme jasnejšie.

S láskou, Adriana